sk en de
0,00 €
Titulná stránka>O nás>História spoločnosti
Search

História spoločnosti

Jeden z najstarších, nepretržite vyrábajúcich podnikov na svete

dukaty.pngKremnická mincovňa je jedným z najstarších nepretržite vyrábajúcich podnikov na svete. Jej príbeh sa začal odvíjať 17. novembra 1328, keď uhorský kráľ Karol Róbert z Anjou povýšil Kremnicu z osady, ktorá vyrástla okolo bohatých nálezísk zlata, na slobodné kráľovské mesto, zároveň jej pridelil privilégium na prevádzkovanie mincovne. Mince, ktoré sa tu začali raziť zo zlata rýdzosti 23 karátov a 9 grénov, vznikli podľa vzoru mincí z Florencie a spočiatku sa im hovorilo florény. Keďže sa latinský nápis na obdobnej zlatej minci mesta Benátky končil slovami "iste ducatus", ľudia tomuto druhu mincí začali hovoriť dukáty. Pod týmto názvom vošli do histórie.

Všetky kremnické dukáty sa vyznačovali vysokou a stálou rýdzosťou zlata, vďaka čomu sa v stredoveku považovali za najtvrdšiu menu v strednej Európe. Podľa dochovaných záznamov ich v Kremnici za celú históriu vyrazili 21,5 milióna kusov. Ich celková hodnota by pri dnešných cenách zlata predstavovala jednu miliardu dolárov (odhliadnúc od historickej hodnoty).

Toliare a medaily

toliare.pngKremnickí majstri ovládali výnimočné technológie rafinácie zlata, ktoré im umožňovali na tú dobu nevídanú produkciu 250-tisíc zlatých dukátov ročne. Takéto množstvá sa razili do konca 15. storočia, potom začali zlaté dukáty ustupovať minciam z menej drahých kovov. Posledné dukáty ako štátne platidlo sa v Kremnici vyrobili v roku 1881. Kremnická spoločnosť ako jedna z prvých mincovní začala v roku 1499 s razením strieborných toliarov. S razením mincí technologicky a logicky úzko súvisí aj razenie medailí, ktoré taktiež preslávili kremnickú mincovňu a s ktorých razením sa začalo koncom 15. storočia. Medaila nie je peňažnou jednotkou. Ide o umelecký objekt s veľmi koncentrovaným spoločenským obsahom určitej udalosti. Autorovi zostáva na vyjadrenie obmedzený priestor medailového poľa. Rozmery medaily sú zvyčajne väčšie ako na minciach. Podobne aj výška reliéfu je oveľa voľnejšia ako na minci.

Medaila je aj nosičom informácií s neobmedzenou trvácnosťou a preto je veľmi dôležitá precíznosť vyhotovenia, stopercentné zvládnutie reálií na nej zobrazených. Platí o nej výrok francúzskeho odborníka na medaily z 19. storočia Jeana Babelona: "Vedzme, že medaila bude o nás svedčiť na veky".

Medaila na korunováciu Ladislava II.

ladislav.pngVôbec prvou známou medailou kremnického pôvodu je medaila na korunováciu Ladislava II. ako dieťaťa z roku 1508. Prvé obdobie kremnického medailérstva je zviazané s menami majstrov ako Krištof Fussl, Lukáš Richter, Abrahám Eisker a ďalších, ktorí vytvorili renesančné medaily, patriace dnes za najdrahšie skvosty zberateľov medailí. Na konci tohto obdobia v 17. storočí vynikli otec a dvaja synovia Rothovcov z Rothenfelsu, preslávení svojimi svätojurajovskými medailami, ktoré vo svojej dobe slúžili ako ochranný talizman v jazdeckom vojsku.

Mincovňa v 15. storočí

V polovici 15. storočia bola mincovňa preložená do vnútra prstenca mestských hradieb, kde tvorila samostatný chránený komplex budov. Stavby oboch mincovni sú zachované na svojich miestach dodnes. Historické budovy, opierajúce sa o mestské hradby v ich severozápadnej časti, boli dobudované v 80. rokoch 19. storočia a zariadené ako moderná mincovňa. Roku 1892, keď bola v Rakúsko-Uhorsku zavedená korunová mena, bola kremnická mincovňa schopná bezproblémovo zvládnuť prudký nárast výroby tohto nového mincového obeživa. mincovna.pngUhorsko malo počas stredoveku viaceré mincovne, napríklad v Bratislave, maďarskej Nagy Banyi či rumunskej Alba Júlii. Kremnická však všetky prekonávala, čo do technologického spracovania i do veľkosti produkcie. Štát neperspektívne mincovne postupne rušil, koncom 19. storočia sa tak Kremnica stala jedinou mincovňou v Uhorsku. Obdobie najvyššej produkcie prežívala mincovňa za panovania cisárovnej Márie Terézie. Vtedy sa v Kremnici razilo väčšie množstvo mincí než vo všetkých mincovniach monarchie dovedna. Podnik bol vzhľadom na charakter výroby aj strediskom používania špičkových technológií a konštrukcie strojov. Prvým známym raziacim strojom bol roku 1565 uvedený padací stroj (Fallwerk), pripomínajúci svojím spôsobom použitia baranidlo, používané aj dnes v stavebníctve na zarážanie kolov.

Vretenový raziaci stroj - Balanciér

Obdobie najväčšej slávy kremnickej mincovne sprevádzalo používanie vretenového raziaceho stroja - balanciéra. balancier.pngToto zariadenie zaviedol v Kremnici známy technik, rytec a medailér švédskeho pôvodu, Daniel Warou roku 1710. Na takomto stroji bolo možné raziť mince na moderný spôsob, ktorý sa používa dodnes. Kremnica sa tak stala prvým miestom použitia balanciéra na razbu mincí v strednej Európe.

Podľa kremnického vzoru začali túto techniku používať aj mincovne vo Viedni a v Prahe. O množstve razených mincí v Kremnici svedčí aj počet balanciérov. Viedenská mincovňa ich mala 4, pražská 3, zatiaľ čo kremnická ich používala až 18. Takéto stroje bola mincovňa schopná skonštruovať a vyrobiť sama, pričom ich dodávala podľa potreby aj do iných mincovni monarchie.

Po roku 1918 a počas celého trvania spoločného štátu bola jedinou československou mincovňou. Mincovne sa dotkli priamo aj udalosti počas oboch svetových vojen. Po prvej zostali z mincovne len prázdne budovy. Celé zariadenie a zásoby drahých kovov skončili svoju púť v Budapešti. Na konci druhej nemecké komando výbušninami zničilo zariadenie celej raziarne. V oboch prípadoch sa podnik pozviechal vo veľmi krátkom čase s vypätím všetkých síl zamestnancov. Uvedenie novej meny do obehu bolo v životnom záujme štátu.

Novodobá história mincovne

Neskôr v roku 1986 sa dokončil nový závod za mestom, do ktorého sa presunula celá výroba mincí, tak aby nerušila pokojnú atmosféru historického centra. V pôvodnej budove ostala produkcia medailí. Do začiatku 90. rokov minulého storočia bola jediným výrobcom mincového obeživa pre Česko-Slovensko. Od prvého januára 1993 si plní túto úlohu v službách našej novej Slovenskej republiky. 23. január 1993 sa stal dňom zrodu nových slovenských mincí. Spustenie prvého raziaceho stroja sa odohralo v slávnostne vyzdobenej raziarni za prítomnosti predsedu parlamentu, zástupcov Národnej banky Slovenska a pozvaných hostí spolu s bohatým zastúpením novinárov a pracovníkov rozhlasu a televízie. Verejnosť ani netuší, aký to bol husársky kúsok. Od základnej idey, čo vlastne má byť na minciach znázornené, uplynuli totiž len necelé tri mesiace.
V závere roka 2008 vyrazila Mincovňa Kremnica aj nové slovenské euromince. Tie už boli vyrobené v novej modernej raziarni, ktorá vznikla generálnou rekonštrukciou výrobných priestorov v pôvodnej budove v historickom centre Kremnice, kde Mincovňa stojí už od polovice 15.storočia.

Kremnická mincovňa je v súčasnosti jedným z približne osemdesiatich podnikov svojho druhu na celom svete, je stelesnením symbiózy minulosti a prítomnosti, mesta a podniku. Je výrobným podnikom a zároveň stánkom kultúry a umenia, symbolom štátnej zvrchovanosti. Povinnosť nadväzovať na minulosť a rozvíjať úroveň vývoja vari najlepšie vyjadruje text medaily, vydanej pri príležitosti otvorenie novej raziarne mincí: "SLÁVNE DEDIČSTVO VÁM ZACHOVÁM A ZVELEBÍM".
© 2011 Mincovňa Kremnica