Kremnická mincovňa je jedným z najstarších nepretržite vyrábajúcich podnikov na svete. Jej príbeh sa začal odvíjať 17. novembra 1328, keď uhorský kráľ Karol Róbert z Anjou povýšil Kremnicu z osady, ktorá vyrástla okolo bohatých nálezísk zlata, na slobodné kráľovské mesto, zároveň jej pridelil privilégium na prevádzkovanie mincovne.

kremnica mincovna historia

1328

Prvé zlaté mince

Mince, ktoré sa tu začali raziť zo zlata rýdzosti 23 karátov a 9 grénov (989/1000), vznikli podľa vzoru mincí z Florencie a spočiatku sa im hovorilo florény. Keďže sa latinský nápis na obdobnej zlatej minci mesta Benátky končil slovami "iste ducatus", ľudia tomuto druhu mincí začali hovoriť dukáty. Pod týmto názvom vošli do histórie. Svoju hmotnosť (3,548 g) s váhou čistého zlata 3,52 g nemenili po celé stáročia.

Podľa zachovaných záznamov ich v Kremnici za celú históriu vyrazili 21,5 milióna kusov. Posledné dukáty ako štátne platidlo sa v Kremnici vyrobili v roku 1881.

kremnica mincovna historia

1499

Prvé strieborné mince

Pokles ťažby zlata koncom 15. stor. vyvolal zmeny v systéme platidiel. Zlaté mince nahradili veľkými ťažkými striebornými mincami. Prvé veľké strieborné mince -  kremnické guldinery -  dal v rokoch 1499 až 1506 raziť komorský gróf Ján Turzo.

V roku 1553 začala kremnická mincovňa raziť aj toliare a poltoliare ako oficiálne platidlá uhorskej monarchie. Toliarová mena v Uhorsku pretrvala až do zavedenia korunovej meny.

Posledný typ tzv. spolkový toliar Františka Jozefa I. sa v kremnickej mincovni razil naposledy roku 1867.

kremnica mincovna historia

1508

Prvé medaily

Doteraz najstaršia známa kremnická medaila vznikla pri príležitosti korunovácie maloletého Ľudovíta II.  (1505 – 1526) za uhorského kráľa v roku 1508.

Prvé obdobie kremnického medailérstva je zviazané s menami majstrov Krištof Füssl, Lukáš Richter, Abrahám Eisker a ďalších. Vytvorili renesančné medaily, ktoré dnes patria k  najdrahším skvostom zberateľov medailí.

K hlavným predstaviteľom kremnického medailérstva v období od pol. 17. stor. do pol. 18. stor. patrili členovia medailérskej rodiny Roth von Rothenfels, preslávení svojimi svätojurajovskými medailami.

kremnica mincovna historia

1710

Vretenový raziaci stroj - Balanciér

Kremnica bola prvou mincovňou v monarchii, kde sa po roku 1710 zásluhou medailéra a technika švédskeho pôvodu Daniela Waroua začali používať balanciére (vretenové alebo skrutkové lisy), ktoré prispeli k zvýšeniu technickej aj umeleckej kvality razených mincí a medailí.

Obsluhovali ich vždy dvaja raziči, ktorí sa pri razbe pravidelne menili. Nevýhodou strojov bola ťažšia kontrola sily úderu vretena na vrchné razidlo, preto často praskali liatinové korpusy i razidlá.

Minciari v Kremnici si vedeli skonštruovať balanciére sami a dokonca ich dodávali aj do iných mincovní.

kremnica mincovna historia

1871

Dominantný podnik v monarchii

V záujme centralizácie produkcie mincí sa kremnická mincovňa v roku 1871 stala jediným podnikom na razbu obeživa aj na rafináciu drahých kovov v Uhorsku a preto bola nevyhnutná jej rekonštrukcia v r. 1882-1889, ktorá súvisela aj s prípravou na zavedenie korunovej meny habsburskej monarchie (1892).

Po prestavbe v nej pracovalo až 14 Uhlhornových lisov a 2 Loeweho lisy. Všetky cez transmisiu poháňal parný stroj. Mincovňa v tom čase razila vo veľkých objemoch zlaté a strieborné obehové i pamätné mince a halierové mince z farebných kovov pre domáci obeh, ako aj pre niektoré dŕžavy monarchie.

kremnica mincovna historia

1918

Mincovňa v 1. ČSR a po 2. sv. vojne

Po rozpade Rakúsko-Uhorskej monarchie v roku 1918 maďarská armáda odvliekla strojné zariadenie a zásoby drahých kovov do Budapešti. Nové stroje, už na elektrický pohon, dodala firma Vulkan Maschinenfabrik A.G. z Viedne.

V júni 1921 sa výroba v kremnickej mincovni opäť rozbehla, na Vulkanoch sa vyrazili prvé dvadsaťhalierniky novej ČSR. Aj počas 2. svetovej vojny vznikli mincovni veľké škody.

Nemecké vojsko počas ústupu časť zariadení a zásoby mincových kovov odvlieklo a raziace stroje zničilo výbušninami. Po oslobodení sa začala intenzívna rekonštrukcia celej mincovne. Už 26. marca 1946 sa začali raziť jednokorunové mince obnovenej ČSR.

kremnica mincovna historia

1993

Po vzniku Slovenskej republiky

Po rozdelení Československa sa mincovňa stala štátnym podnikom novej Slovenskej republiky (1.1. 1993). Vyrobiť prvé slovenské mince sa jej podarilo v rekordne krátkom čase, už za necelé tri mesiace od zadania základnej myšlienky. V Mincovni Kremnica sa počas 16 rokov existencie slovenskej korunovej meny vyrazilo vyše 1,373 miliardy ks obehových mincí, ako aj viac než 1 milión ks pamätných mincí. Po rozhodnutí o vstupe SR do eurozóny došlo v júli 2008 k presťahovaniu raziarne obehových mincí zo závodu za mestom do priestorov historického závodu v strede mesta. Prvou zákazkou v tejto modernej raziarni bola výroba slovenských euromincí pre NBS, ktoré mincovňa v rekordne krátkom čase od polovice augusta do konca decembra 2008 vyrazila v množstve 470 miliónov kusov.

Dnes

Od roku 2009 predstavovali základ výrobného programu razby obehových mincí najmä pre latinskoamerické krajiny (Paraguaj, Uruguaj, Nikaragua, Guatemala, Argentína, Venezuela, Kostarika, Kolumbia, Honduras), pre Bangladéš a Srí Lanku, ale aj pre ďalšie krajiny ako Tunisko, Mauritánia, Bielorusko, Slovinsko, Estónsko, Arménsko, ako aj každoročné dorazby slovenských euromincí pre NBS. Mincovňa Kremnica razí okrem obehových mincí aj pamätné a zberateľské mince z drahých kovov. Po zavedení novej eurovej meny na Slovensku sa vyrábajú pre NBS pamätné mince v nominálnej hodnote 2 €, zberateľské mince zo striebra v nominálnych hodnotách 10 € a 20 € a zlaté mince v nominálnej hodnote 100 €.

 

"Slávne dedičstvo Vám zachovám a zvelebím."