• slider image
  • slider image

Prehliadka expozície

Kremnická mincovňa je v súčasnosti jedným z približne osemdesiatich podnikov svojho druhu na celom svete, je stelesnením symbiózy minulosti a prítomnosti, mesta a podniku. Je výrobným podnikom a zároveň miestom kultúry a umenia, symbolom štátnej zvrchovanosti. Povinnosť nadväzovať na minulosť a rozvíjať úroveň vývoja najlepšie vyjadruje text medaily, vydanej pri príležitosti otvorenie novej raziarne mincí: "SLÁVNE DEDIČSTVO VÁM ZACHOVÁM A ZVELEBÍM". 

 

- Príbeh, ktorým sa kremnická mincovňa stala najstarším nepretržite vyrábajúcim podnikom na celom svete, sa začal písať dňa 17. novembra 1328 vďaka privilégiu kráľa Karola Róberta. Týmto privilégiom sa zároveň aj Kremnica stala kráľovským banským mestom a získala mestské privilégiá. To jej zaručilo rozvoj komunity baníkov a minciarov tak, ako si to želal kráľ a ako bolo tejto oblasti prospešné.

-Toto privilégium bolo kľúčovým bodom zlomu v sérii hospodársko – finančných reforiem a opatrení, ktoré sa v európskych dejinách označujú ako Veľká menová reforma. Práve v tomto procese zohrali najvýznamnejšiu rolu drahé kovy zo stredoslovenskej banskej oblasti, ktoré boli vo veľkej miere spracované vo forme mincí. Spolu s Kremnicou si tri významné slovenské banské mestá získali prívlastok podľa vzácneho kovu, ktorý sa na ich území alebo v ich bezprostrednom okolí ťažil. Kremnica je známa ako zlaté, Banská Štiavnica ako strieborné a Banská Bystrica ako medené mesto. Na pamiatku založenia kremnickej mincovne je pred vstupom do podniku umiestnená busta kráľa Karola Róberta.

- Kremnickú mincovňu spravovali v prvom storočí od jej vzniku komorskí grófi. Tí mali prehľad o všetkých fázach výroby, od ťažby rúd až po razbu finálneho produktu – mince. Dozor nad razbou mali z vysokých hodnostárov krajiny aj ostrihomský arcibiskup a kráľovský taverník. Razidlá sa uchovávali zatvorené pečaťou spomenutých hodnostárov v skrini uzamknutej tromi kľúčmi a raziť sa smelo len v prítomnosti poverencov.

- Aj vďaka mincovni patrila Kremnica k najbohatším uhorským mestám v 15. storočí, čo sa odzrkadlilo aj na stavebnom rozmachu mesta, ktoré bolo obohnané hradbami. Objekty mincovne sa tak ešte pred rokom 1434 premiestnili z tzv. starého komorského dvora dovnútra hradieb a už takmer 6 storočí sa nachádzajú na rovnakom mieste. Podľa inventára z 15. storočia sa mincovňa javí ako veľký objekt a mala najmenej 30 miestností a vlastnila bohatý arzenál zbraní.

- Obdobie najväčšej slávy kremnickej mincovne sprevádzalo používanie vretenového raziaceho stroja - balanciéra. Toto zariadenie zaviedol v Kremnici známy technik, rytec a medailér švédskeho pôvodu, Daniel Warou roku 1710. Na takomto stroji bolo možné raziť mince na moderný spôsob, ktorý sa používa dodnes. Kremnica sa tak stala prvým miestom použitia balanciéra na razbu mincí v strednej Európe.

- Historické budovy mincovne, opierajúce sa o mestské hradby boli dobudované v 80-tich rokoch 19. storočia do podoby modernej mincovne, ktorá svojimi technológiami prekonávala ostatné mincovne v Uhorsku. Od konca 19. storočia začala mincovňa raziť koruny, ktorých počet prudko narástol oproti predchádzajúcim typom mincí. V tomto období sa zároveň kremnická mincovňa stala jedinou mincovňou v celom Uhorsku.

- Po roku 1918 a počas celého trvania spoločného štátu bola jedinou československou mincovňou. Mincovne sa dotkli priamo aj udalosti počas oboch svetových vojen. Po prvej zostali z mincovne len prázdne budovy. Celé zariadenie a zásoby drahých kovov odviezli do Budapešti. Na konci druhej svetovej vojny nemecké komando zničilo výbušninami zariadenie celej raziarne. V oboch prípadoch sa podnik pozviechal vo veľmi krátkom čase.

- Neskôr, v roku 1986, sa dokončil nový závod za mestom, do ktorého sa presunula celá výroba mincí, tak aby nerušila pokojnú atmosféru historického centra. V pôvodnej budove ostala produkcia medailí. Do začiatku 90. rokov minulého storočia bola jediným výrobcom mincového obeživa pre Československo. Od prvého januára 1993 si plní túto úlohu v službách našej novej Slovenskej republiky. 23. január 1993 sa stal dňom zrodu nových slovenských mincí. V Mincovni Kremnica sa počas 15 rokov existencie slovenskej korunovej meny vyrazilo vyše 1,373 miliardy ks obehových mincí, ako aj viac než 1 milión ks pamätných mincí.

Kremnické zlaté dukáty a strieborné mince

- Vrcholným bodom počas formovania sa kremnickej mincovne bolo zavedenie razby uhorského dukátu zo zlata v 14. storočí , ktorý bol považovaný za najtvrdšiu menu v stredoveku. Tento typ mincí sa nazýval florén (podľa talianskeho mesta Florencia, kde sa ich razba začala) a razil sa na viacerých miestach v celej Európe. Kremnické florény však boli nepochybne jedny z najvyhľadávanejších pre svoju vysokú rýdzosť 23 karátov a 9 grénov a obsah kremnického zlata, ktoré bolo svojou kvalitou povestné. S ich razbou sa začalo najneskôr v roku 1335  a posledné zlaté dukáty, ktoré slúžili ako obehové platidlo, boli v kremnickej mincovni vyrazené v roku 1881. Až do konca 15. storočia sa razili v počte priemerne 250 tisíc mincí ročne, pričom v najsilnejších rokoch sa vyrazilo až 500  tisíc mincí z takmer 1500 kg zlata. Dnes je možné prezrieť si expozíciu kremnických dukátov v podnikovej predajni Mincovne Kremnica š.p., kde Vám ponúkame prierez dejinami ich vývoja a podoby. Neskôr ich počty pozvoľna začali klesať a dukáty začali ustupovať minciam z lacnejších drahých kovov. Príkladom sú strieborné toliare, ktorých razba začala v kremnickej mincovni ako v jednej spomedzi prvých už v roku 1499. Toliarová mena v Uhorsku pretrvala až do zavedenia korunovej meny. Zo striebra sa razili toliare, groše, denáre a ich váha ako aj rozmery sa často menili. Odhaduje sa ale, že sa v najlepších rokoch zmincovalo okolo 3000 až 6000 kg striebra ročne.

Zaujímavosti, alebo to "NAJ" Kremnickej Mincovne

- V mincovni Kremnica sa počas jej existencie vyrazilo spolu 21,5 miliónov kusov zlatých dukátov – florénov. Ich celková hodnota zlata by pri dnešnej cene tejto komodity presiahla miliardu euro.

- Kremnická mincovňa je najdlhšie nepretržite fungujúcim podnikom na svete. Existujú samozrejme staršie podniky ale žiadnemu z nich sa nepodarilo udržať nepretržite svoju výrobu od vzniku až po súčasnosť.

- Mincovňa Kremnica š.p. je jedným z iba 80 podnikov tohto druhu na celom svete.

- V kremnickej mincovni sa vyrazila  najväčšia strieborná medaila na svete, ktorá bola razená k ukončeniu pontifikátu pápeža Jána Pavla II. v roku 2006.  Parametre: Ag 925/1000, 155mm, 1710 g.

- Razba medailí v kremnickej mincovni má vyše 500-ročnú tradíciu. Prvou známou vyrazenou medailou bola medaila k príležitosti korunovácie Ladislava II. uhorským kráľom z roku 1508.

- Počas vlády Márie Terézie sa v kremnickej mincovni ročne vyrazilo viac mincí ako vo všetkých ostatných mincovniach v Habsburskej monarchii dokopy.

- Obchod a expozícia Mincovne Kremnica š.p. sídlia v takmer 600-ročných pôvodných zrekonštruovaných historických priestoroch z roku 1430, ktoré sú súčasťou Európskeho kultúrneho dedičstva.

- Kremnická mincovňa bola vo vrcholnom stredoveku a ranom novoveku považovaná za veno uhorských kráľovien. Stalo sa tak v súvislosti s klesajúcou produkciou zlata na začiatku 15. storočia a s následným rozhodnutím kráľa Žigmunda Luxemburského prenechať dôchodky zo stredoslovenských banských miest a kremnickej mincovne svojej manželke Barbore.

- V kremnickej mincovni bol zhotovený aj patent vretenového raziaceho stroja – balanciera. Jeho vynálezcom bol Daniel Warou, švédsky medailér a rytec pôsobiaci kremnickej mincovni. Kremnická mincovňa bola prvou, ktorá tento stroj používala a návštevníci si ho dodnes môžu vyskúšať a vlastnoručne si s jeho pomocou vyraziť pamätný žetón.

- Mincovňa Kremnica š.p. je posledným miestom v Európe, kde sa dodnes využívajú vo výrobe raziace stroje známe ako Vulkany. Návštevníci môžu počas prehliadky starej raziarne vidieť razbu kovových vstupeniek alebo odznakov na týchto strojoch.

  • slider image
    slider image
    slider image
    slider image

Virtuálna expozícia

Ak nemáte cestu priamo do Kremnice, ale napriek tomu by ste chceli navštíviť našu expozíciu, máme pre Vás riešenie. Nech sa páči, vstúpte do našej virtuálne expozície.

Prihláška na prehliadku expozície

Expozícia je otvorená pondelok až piatok. Začiatky prehliadok o 9:00, 11:00 a 12:30 (júl, august aj 14:00 a 15:00)

Od 1.septembra do 31.mája - sobota v párnom týždni - len pre vopred objednanú skupinu min. 15 osôb.
Od 1.júna do 31.augusta - sobota - začiatky prehliadok o 9:00, 10:00, 11:00.
Od 1.júla do 31.augusta - sobota aj nedeľa - začiatky prehliadok o 9:00, 10:00, 11:00.
V sobotu a nedeľu prehliadky len starej raziarne.
Dĺžka prehliadky je cca. 45 minút.

MK si vyhradzuje právo vzhľadom na výrobný proces neumožniť návštevu novej raziarne v prípade údržbárskych prác a pod.

min.5, max.30 osôb na 1 exkurziu. Ak počet osôb v skupine presiahne 30, je potrebné nám to oznamiť a dohodnúť rozdelenie skupiny.

- deň expozície