Výsledky vyhľadávania
Známa zberateľská séria tematicky venovaná najkrajším sviatkom v roku. Na medaile je zobrazena Madona z Lomničky (Spiš, okolo r. 1420).
Náklad: 100 kusov limitovaná emisia
Náklad: 100 kusov limitovaná emisia
Piata zlatá medaila zo série zlatých razieb Františka Jozefa predstavuje 4-zlatník (4-forint / 10-frank) z roku 1890. Na medaile je zachytený znak mesta Fiume (dnešná Rijeka v Chorvátsku), ktoré v tom čase bolo významným prístavom a obchodným centrom.
Náklad: 300 kusov limitovaná emisia
Náklad: 300 kusov limitovaná emisia
Svätováclavské dukáty z autentických modelov z autorskej súťaže na prvé dukáty Československej republiky.
Z pôvodného náradia – jediné zachované originálne modely ktoré sú uložené v archíve Mincovne Kremnica - vznikli prvorazby svätováclavských dukátov od autora Františka Přítela.
1-dukát, ktorého súčasťou je aj certifikát a osvedčenie o rýdzosti z puncového úradu SR, v ktorom je uvedená presná hmotnosť a ďalšie dôležité údaje. Každý dukát má vyrazenú zodpovednostnú značku výrobcu „K“ (v osemhrannom tvare) – historická značka Mincovne Kremnica.
František Přítel sa zapojil do súťaže na výtvarný návrh československých svätováclavských dukátov, ktorú inicioval minister financií JUDr. Alois Rašín v prvej vláde ČSR. Po zavedení a stabilizácii meny mal Rašín sen raziť zlaté dukáty ako obchodné mince pri príležitosti 5. výročia samostatnej ČSR. Súťaž bola vyhlásená 1. apríla 1923 s termínom dodania do 1. júna 1923, pričom ministerstvo školstva obdržalo 82 návrhov, z ktorých 14 postúpilo do užšieho výberu. I. cenu získal návrh „Cimbuří“ (O. Španiel, J. Benda), II. cenu návrh „15“ (J. Brůha). Porota autorom nariadila niektoré úpravy a rozhodla o zakúpení ďalších 9 modelov pre múzeum Štátnej mincovne v Kremnici (medzi nimi aj model od Františka Přítela). Návrhy boli vystavené v Prahe (10.–17. júna 1923), čím sa začala písať história razby československých zlatých dukátov nazývaných aj ako Svätováclavské dukáty.
Náklad: 350 kusov limitovaná a číslovaná emisia (250 ks samostatne a 100 ks súčasť sady)
Z pôvodného náradia – jediné zachované originálne modely ktoré sú uložené v archíve Mincovne Kremnica - vznikli prvorazby svätováclavských dukátov od autora Františka Přítela.
1-dukát, ktorého súčasťou je aj certifikát a osvedčenie o rýdzosti z puncového úradu SR, v ktorom je uvedená presná hmotnosť a ďalšie dôležité údaje. Každý dukát má vyrazenú zodpovednostnú značku výrobcu „K“ (v osemhrannom tvare) – historická značka Mincovne Kremnica.
František Přítel sa zapojil do súťaže na výtvarný návrh československých svätováclavských dukátov, ktorú inicioval minister financií JUDr. Alois Rašín v prvej vláde ČSR. Po zavedení a stabilizácii meny mal Rašín sen raziť zlaté dukáty ako obchodné mince pri príležitosti 5. výročia samostatnej ČSR. Súťaž bola vyhlásená 1. apríla 1923 s termínom dodania do 1. júna 1923, pričom ministerstvo školstva obdržalo 82 návrhov, z ktorých 14 postúpilo do užšieho výberu. I. cenu získal návrh „Cimbuří“ (O. Španiel, J. Benda), II. cenu návrh „15“ (J. Brůha). Porota autorom nariadila niektoré úpravy a rozhodla o zakúpení ďalších 9 modelov pre múzeum Štátnej mincovne v Kremnici (medzi nimi aj model od Františka Přítela). Návrhy boli vystavené v Prahe (10.–17. júna 1923), čím sa začala písať história razby československých zlatých dukátov nazývaných aj ako Svätováclavské dukáty.
Náklad: 350 kusov limitovaná a číslovaná emisia (250 ks samostatne a 100 ks súčasť sady)
Svätováclavské dukáty z autentických modelov z autorskej súťaže na prvé dukáty Československej republiky.
Z pôvodného náradia – jediné zachované originálne modely ktoré sú uložené v archíve Mincovne Kremnica - vznikli prvorazby svätováclavských dukátov od autora Františka Přítela.
2-dukát, ktorého súčasťou je aj certifikát a osvedčenie o rýdzosti z puncového úradu SR, v ktorom je uvedená presná hmotnosť a ďalšie dôležité údaje. Každý dukát má vyrazenú zodpovednostnú značku výrobcu „K“ (v osemhrannom tvare) – historická značka Mincovne Kremnica.
František Přítel sa zapojil do súťaže na výtvarný návrh československých svätováclavských dukátov, ktorú inicioval minister financií JUDr. Alois Rašín v prvej vláde ČSR. Po zavedení a stabilizácii meny mal Rašín sen raziť zlaté dukáty ako obchodné mince pri príležitosti 5. výročia samostatnej ČSR. Súťaž bola vyhlásená 1. apríla 1923 s termínom dodania do 1. júna 1923, pričom ministerstvo školstva obdržalo 82 návrhov, z ktorých 14 postúpilo do užšieho výberu. I. cenu získal návrh „Cimbuří“ (O. Španiel, J. Benda), II. cenu návrh „15“ (J. Brůha). Porota autorom nariadila niektoré úpravy a rozhodla o zakúpení ďalších 9 modelov pre múzeum Štátnej mincovne v Kremnici (medzi nimi aj model od Františka Přítela). Návrhy boli vystavené v Prahe (10.–17. júna 1923), čím sa začala písať história razby československých zlatých dukátov nazývaných aj ako Svätováclavské dukáty.
Náklad: 250 kusov limitovaná a číslovaná emisia (150 ks samostatne a 100 ks súčasť sady)
Z pôvodného náradia – jediné zachované originálne modely ktoré sú uložené v archíve Mincovne Kremnica - vznikli prvorazby svätováclavských dukátov od autora Františka Přítela.
2-dukát, ktorého súčasťou je aj certifikát a osvedčenie o rýdzosti z puncového úradu SR, v ktorom je uvedená presná hmotnosť a ďalšie dôležité údaje. Každý dukát má vyrazenú zodpovednostnú značku výrobcu „K“ (v osemhrannom tvare) – historická značka Mincovne Kremnica.
František Přítel sa zapojil do súťaže na výtvarný návrh československých svätováclavských dukátov, ktorú inicioval minister financií JUDr. Alois Rašín v prvej vláde ČSR. Po zavedení a stabilizácii meny mal Rašín sen raziť zlaté dukáty ako obchodné mince pri príležitosti 5. výročia samostatnej ČSR. Súťaž bola vyhlásená 1. apríla 1923 s termínom dodania do 1. júna 1923, pričom ministerstvo školstva obdržalo 82 návrhov, z ktorých 14 postúpilo do užšieho výberu. I. cenu získal návrh „Cimbuří“ (O. Španiel, J. Benda), II. cenu návrh „15“ (J. Brůha). Porota autorom nariadila niektoré úpravy a rozhodla o zakúpení ďalších 9 modelov pre múzeum Štátnej mincovne v Kremnici (medzi nimi aj model od Františka Přítela). Návrhy boli vystavené v Prahe (10.–17. júna 1923), čím sa začala písať história razby československých zlatých dukátov nazývaných aj ako Svätováclavské dukáty.
Náklad: 250 kusov limitovaná a číslovaná emisia (150 ks samostatne a 100 ks súčasť sady)
Svätováclavské dukáty z autentických modelov z autorskej súťaže na prvé dukáty Československej republiky.
Z pôvodného náradia – jediné zachované originálne modely ktoré sú uložené v archíve Mincovne Kremnica - vznikli prvorazby svätováclavských dukátov od autora Františka Přítela.
5-dukát, ktorého súčasťou je aj certifikát a osvedčenie o rýdzosti z puncového úradu SR, v ktorom je uvedená presná hmotnosť a ďalšie dôležité údaje. Každý dukát má vyrazenú zodpovednostnú značku výrobcu „K“ (v osemhrannom tvare) – historická značka Mincovne Kremnica.
František Přítel sa zapojil do súťaže na výtvarný návrh československých svätováclavských dukátov, ktorú inicioval minister financií JUDr. Alois Rašín v prvej vláde ČSR. Po zavedení a stabilizácii meny mal Rašín sen raziť zlaté dukáty ako obchodné mince pri príležitosti 5. výročia samostatnej ČSR. Súťaž bola vyhlásená 1. apríla 1923 s termínom dodania do 1. júna 1923, pričom ministerstvo školstva obdržalo 82 návrhov, z ktorých 14 postúpilo do užšieho výberu. I. cenu získal návrh „Cimbuří“ (O. Španiel, J. Benda), II. cenu návrh „15“ (J. Brůha). Porota autorom nariadila niektoré úpravy a rozhodla o zakúpení ďalších 9 modelov pre múzeum Štátnej mincovne v Kremnici (medzi nimi aj model od Františka Přítela). Návrhy boli vystavené v Prahe (10.–17. júna 1923), čím sa začala písať história razby československých zlatých dukátov nazývaných aj ako Svätováclavské dukáty.
Náklad: 200 kusov limitovaná a číslovaná emisia (100 ks samostatne a 100 ks súčasť sady)
Z pôvodného náradia – jediné zachované originálne modely ktoré sú uložené v archíve Mincovne Kremnica - vznikli prvorazby svätováclavských dukátov od autora Františka Přítela.
5-dukát, ktorého súčasťou je aj certifikát a osvedčenie o rýdzosti z puncového úradu SR, v ktorom je uvedená presná hmotnosť a ďalšie dôležité údaje. Každý dukát má vyrazenú zodpovednostnú značku výrobcu „K“ (v osemhrannom tvare) – historická značka Mincovne Kremnica.
František Přítel sa zapojil do súťaže na výtvarný návrh československých svätováclavských dukátov, ktorú inicioval minister financií JUDr. Alois Rašín v prvej vláde ČSR. Po zavedení a stabilizácii meny mal Rašín sen raziť zlaté dukáty ako obchodné mince pri príležitosti 5. výročia samostatnej ČSR. Súťaž bola vyhlásená 1. apríla 1923 s termínom dodania do 1. júna 1923, pričom ministerstvo školstva obdržalo 82 návrhov, z ktorých 14 postúpilo do užšieho výberu. I. cenu získal návrh „Cimbuří“ (O. Španiel, J. Benda), II. cenu návrh „15“ (J. Brůha). Porota autorom nariadila niektoré úpravy a rozhodla o zakúpení ďalších 9 modelov pre múzeum Štátnej mincovne v Kremnici (medzi nimi aj model od Františka Přítela). Návrhy boli vystavené v Prahe (10.–17. júna 1923), čím sa začala písať história razby československých zlatých dukátov nazývaných aj ako Svätováclavské dukáty.
Náklad: 200 kusov limitovaná a číslovaná emisia (100 ks samostatne a 100 ks súčasť sady)
Svätováclavské dukáty z autentických modelov
Z pôvodného náradia – jediné zachované originálne modely ktoré sú uložené v archíve Mincovne Kremnica - vznikli prvorazby svätováclavských dukátov od autora Františka Přítela.
Sada dukátov obsahuje 1-dukat, 2-dukat, 5-dukat a 10-dukat (posledný sa nachádza len v sade a nie samostatne). Súčasťou je aj certifikát a osvedčenie o rýdzosti z puncového úradu SR, v ktorom je uvedená presná hmotnosť a ďalšie dôležité údaje. Každý dukát má vyrazenú zodpovednostnú značku výrobcu „K“ (v osemhrannom tvare) – historická značka
František Přítel sa zapojil do súťaže na výtvarný návrh československých svätováclavských dukátov, ktorú inicioval minister financií JUDr. Alois Rašín v prvej vláde ČSR. Po zavedení a stabilizácii meny mal Rašín sen raziť zlaté dukáty ako obchodné mince pri príležitosti 5. výročia samostatnej ČSR. Súťaž bola vyhlásená 1. apríla 1923 s termínom dodania do 1. júna 1923, pričom ministerstvo školstva obdržalo 82 návrhov, z ktorých 14 postúpilo do užšieho výberu. I. cenu získal návrh „Cimbuří“ (O. Španiel, J. Benda), II. cenu návrh „15“ (J. Brůha). Porota autorom nariadila niektoré úpravy a rozhodla o zakúpení ďalších 9 modelov pre múzeum Štátnej mincovne v Kremnici (medzi nimi aj model od Františka Přítela). Návrhy boli vystavené v Prahe (10.–17. júna 1923), čím sa začala písať história razby československých zlatých dukátov nazývaných aj ako Svätováclavské dukáty.
Náklad: 100 kusov limitovaná a číslovaná emisia
Z pôvodného náradia – jediné zachované originálne modely ktoré sú uložené v archíve Mincovne Kremnica - vznikli prvorazby svätováclavských dukátov od autora Františka Přítela.
Sada dukátov obsahuje 1-dukat, 2-dukat, 5-dukat a 10-dukat (posledný sa nachádza len v sade a nie samostatne). Súčasťou je aj certifikát a osvedčenie o rýdzosti z puncového úradu SR, v ktorom je uvedená presná hmotnosť a ďalšie dôležité údaje. Každý dukát má vyrazenú zodpovednostnú značku výrobcu „K“ (v osemhrannom tvare) – historická značka
František Přítel sa zapojil do súťaže na výtvarný návrh československých svätováclavských dukátov, ktorú inicioval minister financií JUDr. Alois Rašín v prvej vláde ČSR. Po zavedení a stabilizácii meny mal Rašín sen raziť zlaté dukáty ako obchodné mince pri príležitosti 5. výročia samostatnej ČSR. Súťaž bola vyhlásená 1. apríla 1923 s termínom dodania do 1. júna 1923, pričom ministerstvo školstva obdržalo 82 návrhov, z ktorých 14 postúpilo do užšieho výberu. I. cenu získal návrh „Cimbuří“ (O. Španiel, J. Benda), II. cenu návrh „15“ (J. Brůha). Porota autorom nariadila niektoré úpravy a rozhodla o zakúpení ďalších 9 modelov pre múzeum Štátnej mincovne v Kremnici (medzi nimi aj model od Františka Přítela). Návrhy boli vystavené v Prahe (10.–17. júna 1923), čím sa začala písať história razby československých zlatých dukátov nazývaných aj ako Svätováclavské dukáty.
Náklad: 100 kusov limitovaná a číslovaná emisia
Strieborná minca Českej národnej banky s nominálnou hodnotou 200 Kč, ktorá je razená v kvalite štandard, vychádza pri príležitosti 150. výročia narodenia Maxa Švabinského.
Strieborná minca Českej národnej banky s nominálnou hodnotou 200 Kč, ktorá sa môže pochváliť špičkovou kvalitou proof, pripomína 150. výročie narodenia Maxa Švabinského.
Zlatá investičná minca z produkcie Mincovne Kremnica, ktorá je vyrazená v unikátnej dukátovej razbe.
Na averznej strane mince je zobrazený Kremnický hrad a najstarší dukát z čias Karola Róberta z Anjou. Reverz obsahuje nominál mince 250 Dollars, ročník razby a portrét kráľovnej Alžbety II.
Investičná minca je uložená do skla, čo dodáva tomuto výrobku ešte väčšiu exkluzívnosť.
Kremnický zlatý je ideálnou voľbou pre zberateľov, aj bežných ľudí ktorí hľadajú bezpečnú investičnú príležitosť. Mincovňa Kremnica garantuje spätný výkup produktov.
Náklad: 500 kusov, limitovaná razba.
Na averznej strane mince je zobrazený Kremnický hrad a najstarší dukát z čias Karola Róberta z Anjou. Reverz obsahuje nominál mince 250 Dollars, ročník razby a portrét kráľovnej Alžbety II.
Investičná minca je uložená do skla, čo dodáva tomuto výrobku ešte väčšiu exkluzívnosť.
Kremnický zlatý je ideálnou voľbou pre zberateľov, aj bežných ľudí ktorí hľadajú bezpečnú investičnú príležitosť. Mincovňa Kremnica garantuje spätný výkup produktov.
Náklad: 500 kusov, limitovaná razba.